Příprava psa na Silvestra - habituace a desenzitizace na hluk

Strach z ohňostrojů a náhlých hlasitých zvuků patří mezi nejčastější stresové situace, které psi během roku zažívají. Silvestrovská noc je pro mnoho zvířat extrémní zátěží – hluk, vibrace i světelné záblesky mohou vyvolat paniku, třes, útěkové chování nebo úplné „zamrznutí“. Dobrou zprávou je, že strach ze zvuků se dá systematicky a dlouhodobě zmírnit.

V tomto článku se zaměříme na habituaci a desenzitizaci psa na zvuky ohňostrojů – tedy na metody, díky kterým se pes může naučit hluk vnímat jako neutrální podnět. Vysvětlíme, jak pes zpracovává zvukové informace, proč vzniká panická reakce a jak pomocí správného tréninku změnit jeho vnímání ohňostrojů. Článek je určen majitelům psů, kteří chtějí svému zvířeti pomoci dlouhodobě, nejen „přežít Silvestr“.

Existuje viacero spôsobov ako pomôcť psovi, ktorý má na Silvestra strach. Niekto používa ukľudňujúce
prípravky, či už na prírodnej alebo inej báze. Ďalšou možnosťou sú rôzne formy kontroly prostredia,
zahrňujúce veci ako:

- zatiahnutie závesov
- pustenie ukľudňujúcich či iných zvukov z rádia
- vytvorenie bezpečného prostredia, kde sa pes môže ukryť
- odcestovanie za účelom strávit Silvestra v kľudnejšom prostredí

Taktiež je nápomocné aplikovať jednoduché logické opatrenia ako napríklad poriadne psa unaviť pred
silvestrovským večerom psychicky aj fyzicky. Aby bol pes čo najspokojnejší a mali sme čo najvyššiu
šancu, že kritický večer prespí.

Psovi môžeme pomôcť aj tak, že ho naučíme ignorovať hlasné zvuky ohňostrojov - že ho tzv
habituujeme. Habituácia je proces, ktorým sa živočích naučí ignorovať nejaký podnet, pretože sa
preukáže ako nedôležitý. Môžeme si to predstaviť ako keď prídeme do kuchyne, kde niečo výborne
vonia (alebo naopak:) ale po čase to už nevnímame - habituovali sme sa na daný pach. Alebo keď žijeme
dlho v meste, jeho ruch už až tak nevnímame. Na druhej strane keď niekto, kto vyrastal v pralese, príde do
mesta, nebude spočiatku schopný ruch ignorovať - až pokým sa nehabituuje.

V reálnom svete dosiahneme najlepší výsledok rozumnou kombináciou uvedených metód, podľa našich
možností. Tento článok sa bližšie venuje poslednému spomenutému spôsobu - navyknutie psa na zvuky.
Cieľom je poskytnúť vám teoretické informácie, nápomocné pre učenie psa ignorovať ohňostroj.

Spracovanie informácie
Spracovanie informácie vyzerá zjednodušene takto:

1. Pes prijme informáciu z prostredia - cez nos, oči, uši...
2. Mozog túto informáciu vyhodnotí a rozhodne ako a či vôbec treba reagovať.
3. Na základe rozhodnutia potom pes reaguje určitým chovaním.
4. Toto chovanie má nejaký následok, ktorý má vplyv na to, či bude pes takto ragovať aj nabudúce.

Z pohľadu navykania psa na zvuky nás z tejto sekvencie zaujíma primárne bod 1 a 2. U psa, ktorý sa bojí
ohňostroja, táto sekvencia vyzerá takto:

1. Počujem ohňostroj
2. POPLACH!

Tréningom chceme dosiahnuť:

1. Počujem ohňostroj
2. V pohode - tento zvuk poznám a netreba naň nijak zásadne reagovať

Ako to dosiahnuť?

Možnosti navykania
Jedna z možností je tzv flooding - zaplavenie. Síce môže znieť drsne a má aj určité riziká, ale je to
možnosť - preto ju spomenieme. Zaplavenie znamená vystavenie danému podnetu bez možnosti odísť
zo situácie. Až do bodu, kedy pes daný podnet nezačne ignorovať, pretože si uvedomí, že sa vlastne nič
nedeje. Predstavme si človeka, ktorý si chce záplávat v chladnej vode. Zaplavenie by sa v tomto kontexte
dalo prirovnať rýchlemu skoku do vody - a ono to už nejako to dopadne.

Druhá - šetrnejšia varianta - je postupné posúvanie prahu citlivosti, tzv desenzitizácia. Jedná sa o
postupné vystavovanie danému podnetu vždy len do tej miery, kedy ešte tento podnet nevyvolá strach.
Postupne potom - cvičenie za cvičením - zvyšujeme intenzitu podnetu, čím posúvame práh citlivosti.
Inými slovami, znižujeme citlivosť. Ako dobrý príklad pre pochopenie môže poslúžit neistota z pavúkov.
Začali by sme sa najprv vystavovať maličkým pavúčikom, potom stredne veľkým až napokon veľkým.
Najprv na vyššiu vzdialenosť, potom nižšiu a až napokon by sme sa mohli dostať až k dotyku s veľkým
pavúkom. Predchádzajúci príklad s kúpaním sa v chladnej vode by v tomto prípade vyzeral ako pomalé
vchádzanie do vody a pustupné otužovanie.

Spolu s desenzitizáciou sa zvyčajne aplikuje aj proces označovaný ako tzv counterconditioning -
protipodmieňovanie. V jednoduchosti to znamená vytvárať si s daným nepríjemným podnetom príjemné
asociácie. To znamená asociácie, ktoré idú "proti" súčasným nepríjemným pocitom. Preto názov proti-
podmieňovanie. Používa sa v kombinácii s desenzitizáciou preto, pretože aby sme si mohli vytvoriť
príjemnú asociáciu, musíme byt ešte pod hranicou, kedy by sme začali mať nepríjemné pocity.

Pozrime sa bližšie na túto metódu.

Praktické cvičenie
Nie je potrebné (a asi ani možné) doslova nasledovať nejakú šablónu. Osobne odporúčam snažiť sa
pochopiť princíp a podľa toho si potom vytvoriť vlastné cvičenie. Dva základné princípy, ktoré treba mať
na pamäti sú:

1. Pes by nemal s podnetom, na ktorý ho navykáme, prichádzať do styku mimo kontrolovaných
tréningových podmienok - mohlo by to byť kontraproduktívne k našemu tréningu. Mohlo by sa
nám stať staré známe "jeden krok dopredu a dva dozadu".
2. Ak má podnet, na ktorý navykáme viac kritérií, meníme počas tréningu vždy len jedno z nich.
Napríklad pri zvukoch ohňostroja kritériá môžu byť "hlasitosť" a "miestnosť v ktorej cvičíme".
Buď máme stále rovnakú hlasitosť a cvičíme v rôznych miestnostiach, alebo zvyšujeme hlasitosť,
ale cvičíme v rovnakej miestnosti.

Ako je z vyššie uvedeného zrejmé, postupné navykanie na nepríjemné podnety a zmena asociácie
nemusia byť v reálnom svete tak jednoduché ako na papieri. Našťastie zvuky ohňostroja a ich intenzitu môžeme mať pre potreby tréningu v celku pod kontrolou. Za pomoci zvukových nahrávok, ktoré púšťame z reproduktorov.

Na záver sa pozrime na konkrétny príklad ako môže vyzerať cvičenie:

1. Pustíme nahrávku ohňostroja z reproduktorov na najnižšiu možnú hlasitosť.
2. Postupne môžeme hlasitosť zvyšovať a sledujeme reakciu psa.
3. Keď pes začne reagovať, vieme, že sme našli našu hranicu strachu.
4. Psovi púšťame nahrávku na nižšiu hlasitosť ako je daná hranica (desenzitizácia) a môžeme popri
tom dopriať psovi niečo príjemné - hru, hlavolam, žrádlo, kontakt... (protipodmieňovanie).
5. Po niekoľkých opakovaniach s touto úrovňou hlasitosti skúsime vyššiu hlasitosť - ak pes stále
reaguje, ostávame stále pri nižšej hlasitosti. Ak nereaguje, pokračujeme s cvičením na tejto
vyššej hlasitosti.
6. Opakujeme až pokým sa nedostaneme na ľubovolne vysokú úroven.

Autor: Martin Strečanský
FB: www.facebook.com/martinthedogdude

FAQ – Často kladené otázky ke strachu psa z ohňostrojů

Proč se pes bojí ohňostrojů?

Psi vnímají zvuky mnohem intenzivněji než lidé. Ohňostroje jsou nepředvídatelné, hlasité a spojené s vibracemi, které pes neumí logicky vysvětlit. Mozek pak vyhodnotí situaci jako ohrožení a spustí poplachovou reakci.

Lze psa na ohňostroje naučit nereagovat?

Ano, ve většině případů je to možné. Pomocí habituace, desenzitizace a protipodmiňování se pes postupně učí, že zvuk ohňostroje neznamená nebezpečí. Proces je dlouhodobý a vyžaduje systematický trénink, ideálně mimo silvestrovské období.

Co je to habituace psa na zvuky?

Habituace je proces, při kterém se pes naučí ignorovat podnět, který se opakuje a nepřináší žádné ohrožení. Stejně jako si člověk časem přestane všímat hluku města, může se pes naučit ignorovat i zvuky ohňostrojů.

Jaký je rozdíl mezi desenzitizací a floodingem?

Flooding znamená náhlé a intenzivní vystavení stresujícímu podnětu bez možnosti úniku, což může být rizikové. Desenzitizace je šetrnější metoda, při které se intenzita zvuku zvyšuje postupně a pes zůstává pod hranicí strachu. V praxi se doporučuje téměř výhradně desenzitizace.

Co je protipodmiňování a proč je důležité?

Protipodmiňování znamená spojování nepříjemného podnětu (zvuk ohňostroje) s něčím příjemným – například hrou, pamlskem nebo hlavolamem. Pes si tak vytváří nové pozitivní asociace a jeho reakce na zvuk se mění.

Kdy je nejlepší začít s tréninkem na zvuky ohňostrojů?

Ideální čas je jaro nebo léto. Začít s navykáním dva týdny před Silvestrem je pozdě, protože mozek potřebuje čas, aby vytvořil nové asociace. Čím dříve začnete, tím větší je šance na úspěch.

Můžu psa trénovat pomocí nahrávek?

Ano, zvukové nahrávky ohňostrojů jsou velmi vhodné, protože umožňují přesně kontrolovat hlasitost i délku podnětu. Trénink by měl probíhat v klidném prostředí a vždy pod hranicí stresové reakce psa.

Co když pes reaguje už na velmi nízkou hlasitost?

V takovém případě je potřeba ještě snížit intenzitu nebo zvuk kombinovat s velmi silným pozitivním podnětem. Cílem je, aby pes zůstal v klidu – teprve potom může docházet ke skutečnému učení.

Pomohou uklidňující doplňky nebo feromony?

Ano, mohou být vhodnou podporou, ale samy o sobě problém nevyřeší. Nejlepších výsledků se dosahuje kombinací úpravy prostředí, tréninku a případně doplňků nebo konzultace s veterinářem u těžších případů.

Kdy vyhledat odborníka?

Pokud pes reaguje panikou, sebepoškozováním, útěky nebo přestává přijímat potravu, je na místě obrátit se na veterináře nebo zkušeného behavioristu. U silných úzkostí může být nutná i medikace.